Ze všech stran slyšíme znepokojující předpovědi o blížící se třetí světové válce. Mluví o ní přední západní představitelé, ale i Rusové. Nejnověji se k nim přidala i Putinova propagandistka Margarita Simonyanová, podle které třetí světová válka vypukne na Blízkém východě, ale Rusko se do ní nezapojí. Ke zvyšujícímu globálnímu napětí přispívají i prezidentské volby na Taiwanu a stupňující se útočná čínská rétorika. Nesmíme ani zapomenout na hrozbu ze strany Severní Koreje a diktátora Kim Čong-una, v jehož rukách jsou jaderné zbraně stále nebezpečnější. A podle šéfa vojenského výboru NATO admirála Bauera se konflikt může rozhořet kdykoli a kdekoli.
Ako to vyzerá vo svete?
Rastúca hrozba globálneho konfliktu vyvoláva obavy väčšiny európskych obranných služieb. Vlády Estónska, Švédska a Spojeného kráľovstva už varovali svoje krajiny, že na obzore je perspektíva rozsiahlej vojny. Môže sa pritom zdať, že obavy z vojny sú založené na konšpiráciách a špekuláciách, ale opak je pravdou. Z uniknutých materiálov nemeckých spravodajských služieb vyplýva, že Berlín očakáva ďalšiu vlnu ruských útokov na Ukrajinu, ako aj možnosť, že sa Rusko bude snažiť zaútočiť na členské štáty NATO prostredníctvom Bieloruska. Nemecko sa pritom snaží vypracovať pohotovostné plány v reakcii na hrozbu eskalácie konfliktu.
Ďalšiu rozbušku hroziaceho svetového konfliktu pritom predstavuje vojna medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamás.
Útoky jemenských Húsíov na obchodné lode už viedli k zapojeniu námornej koalície pod vedením USA. Situácia je napätá aj v Ázii. Po nedávnych prezidentských voľbách sa zvýšilo riziko invázie komunistickej Číny na Taiwan. Pretrvávajúcou hrozbou je aj vedenie Severnej Kórey Kim Čong-unom, ktorý nedávno vyhlásil, že už so svojím južným susedom nechce žiaden mier. Zo satelitných snímkov Pyongyangu je navyše očividné, že v severokórejskom hlavnom meste nechala vláda zdemolovať monument, ktorý predstavoval zjednotenie Severnej a Južnej Kórey.
Aby toho nebolo málo, médiami v posledných dňoch otriasa aj záhadná a podozrivá smrť Sergeja Navaľného, významného kritika Vladimíra Putina.
Minister obrany Spojeného kráľovstva Grant Shapps upozornil na napätú situáciu. "Počas nasledujúcich piatich rokov by sme mohli byť svedkami niekoľkých nových zdrojov konfliktu – v Rusku, Číne, Iráne a Severnej Kórei. Položte si otázku, či sa počet konfliktov na svetovej scéne zvýši alebo zníži."
Najmä ruskí propagandisti sú špecialisti na hrozby jadrovými zbraňami a treťou svetovou vojnou. A ani oni v týchto dňoch nezostávajú pozadu. Margarita Simonyanová, šéfredaktorka ruskej štátnej televíznej stanice RT, sa domnieva, že tretia svetová vojna nevyhnutne vypukne na Blízkom východe. "Svetová vojna sa určite začne. A s takmer úplnou pravdepodobnosťou to bude na Blízkom východe," povedala. Ruská propagandistka často ohľadom tretej svetovej vojny špekuluje na sociálnej sieti X. Podľa nej sa na nej zúčastní väčšina svetových mocností vrátane USA. Rusko sa vraj do vojny nezapojí, uvádza webový portál časopisu Newsweek.
Reálna hrozba však existuje aj podľa o niečo "triezvejších" hlasov, než sú Putinove hlásne trúby. Holandský šéf vojenského výboru NATO Rob Bauer tiež vidí rozsiahly konflikt ako reálnu hrozbu. Vyzval pritom verejné a súkromné subjekty na Západe, aby sa pripravili na obdobie, v ktorom sa môže kedykoľvek stať čokoľvek. Poznamenal, že v minulosti vlády a NATO žili v domnienke, že všetko je dostatočné, predvídateľné, kontrolovateľné a účinné. Teraz však existuje riziko náhleho vypuknutia konfliktu podobného ruskej invázii na Ukrajinu, uvádza portál Daily Mail.
Možnosť eskalácie súčasných konfliktov ďalej pripustil aj náčelník generálneho štábu Českej republiky Karel Řehka. K situácii sa vyjadril na veliteľskom zhromaždení koncom minulého roka. "Potenciál eskalácie vo svete narastá. Je mojou povinnosťou hovoriť fakty, aj keď sú nepríjemné, a budem v tom pokračovať. Konflikty, strategické šoky a prekvapenia sa opakujú so železnou pravidelnosťou. Nemôžeme sa spoliehať na večný mier," povedal Řehka. Česká armáda podľa neho už pracuje s najhorším scenárom jadrovej vojny. Pripomenul tiež, že ak by došlo ku konfliktu s Ruskom a NATO, Česká republika by bola účastníkom od prvej sekundy.
Trochu histórie
Ak sa máme pozrieť na zárodky súčasne hroziacej tretej svetovej vojny, poďme sa preniesť v čase konkrétne do roku 2008. Začiatkom toho roku Edward Lucas, známy britský novinár a odborník na východnú Európu, vydal knihu s názvom Nová studená vojna. Opisoval v nej, ako sa Rusko zmenilo za takmer osem rokov vlády Vladimira Putina. Už to nie je krajina, ktorá sa snaží dostať z vlastných hospodárskych problémov, sústreďuje sa na ne a nepredstavuje pre nikoho veľkú hrozbu.
S Putinom v roku 2000 prišla túžba Ruska pomstiť prehratú studenú vojnu, nenávisť voči Západu a túžba stať sa opäť obávanou mocnosťou, ktorá si vynucuje rešpekt silou. Aspoň tak to vo svojej knihe videl Lucas. Niektorí jeho kolegovia prijali jeho knihu s obavami.
Označili ho za hysterika, ktorý "zamrzol" v ére studenej vojny so Sovietskym zväzom a vo svojom pohľade na Rusko nedokázal odložiť staré a nefunkčné ideologické okuliare.
Žiaľ, Lucasova kniha sa v mnohých ohľadoch ukázala byť tak trochu prorockou, a to obzvlášť v časoch v ktorých môžeme naplno vidieť, čo všetko sa stalo za šestnásť rokov od jej prvého vydania. A v skutočnosti sa to ukázalo už o tri mesiace, keď sa v apríli 2008 konal v Bukurešti samit Severoatlantickej aliancie. V obrovskom bývalom prezidentskom paláci, ktorý zostal v meste ako pripomienka megalománie bývalého komunistického diktátora Nicolae Ceauşesca.
Putin si napĺňa svoje ciele
Za tieto múry prišiel ako hosť rokovať aj Vladimir Putin, vtedajší ruský premiér. Bukureštský samit je pamätný tým, že Putin, rozrušený návrhmi na prijatie Ukrajiny a Gruzínska do NATO, prvýkrát verejne hovoril o možnosti zničenia Ukrajiny. Prezidentovi USA Georgeovi Bushovi povedal, aby si uvedomil, že ide o umelý štát a že za určitých okolností nemusí existovať.
Víťazstvo promoskovského kandidáta Viktora Janukovyča v ukrajinských prezidentských voľbách o dva roky neskôr konflikt odsunulo, ale potom prišiel koniec roka 2013. A tam sa opäť ukázalo, o čo Kremľu ide. Janukovyč sa chystal vo Vilniuse podpísať asociačnú dohodu medzi Ukrajinou a Európskou úniou, ale Putin ho "povolal" do Moskvy. Sľúbil mu veľkú ruskú hospodársku pomoc. Nevieme presne, čo mu povedal, ale Janukovyč urobil na poslednú chvíľu obrat o 180 stupňov a odmietol podpísať dohodu približujúcu Ukrajinu k EÚ. Začali sa protesty v Kyjeve, revolúcia známa ako Majdan, zvrhnutie Janukovyča, anexia Krymu a vojna v Donbase.
Ruská vláda prezentovala konflikt ako ukrajinskú občiansku vojnu a mnohí Európania mali bohužiaľ tendenciu ho tak vnímať a odmietali uveriť, že Rusko nasadí svoje jednotky a zbrane na podporu svojich zahraničnopolitických cieľov.
Pred desiatimi rokmi, rovnako ako v roku 2022, sme nechceli veriť, že Putin je schopný viesť vojnu, aby dosiahol svoje. Ešte začiatkom predminulého roka sa šírili názory, že Rusko nebude míňať toľko peňazí na vojnu, že Putin nebude riskovať svoju moc kvôli veľkému počtu mŕtvych ruských vojakov alebo že sa obáva tvrdých sankcií zo strany Západu. Bol to však omyl.
Jaromír Štětina, odborník na Rusko, kedysi napísal, že niekedy začiatkom 90. rokov minulého storočia stretol v jednej ruskej dedine chudobnú starenku, ktorá žila v hrozných podmienkach. Ona mu však povedala, že na tom všetkom nezáleží, že Rusko musí byť predovšetkým mocné a silné a treba ho počúvať. Ona sama bola žalostné a zúfalé stvorenie, ale vedomie, že je súčasťou obávanej a vojensky silnej krajiny, dávalo jej životu zmysel a napĺňalo ju hrdosťou a dôstojnosťou.
Samozrejme, že existujú Rusi, ktorí by chceli žiť v normálnej krajine, nezmyselne nesúperiť so Západom a neviesť vojnu na Ukrajine, ale nie je ich veľa, určite nie väčšina.
Informácie, ktoré máme, naznačujú, že rodiny zabitých ruských vojakov obviňujú Ukrajinu viac ako Putinovo rozhodnutie zaútočiť na ňu. Na sociálnej sieti Telegram Rusi nedávno zdieľali video z električky, v ktorej sa žena telefonicky dozvedela, že jej syn bol zabitý. Rozplakala sa a kričala "Prekliata Ukrajina!". Predpoklad, že rastúci počet obetí sa obráti proti Putinovi, bol a je mylný.
Rovnako ako predpoklad, že po katastrofálnom neúspechu útoku na Kyjev na jar 2022 sa úsilie Ruska podmaniť si Ukrajinu zrúti. Rusi sa prispôsobili, zbrojárske továrne vyrábajú na plné obrátky a napriek ťažkým stratám sa nezdá, že by okupantom na Ukrajine v dohľadnom čase došli zbrane a munícia.
Taktika spálenej zeme a iné šialenosti
Vráťme sa však k myšlienke, že druhá studená vojna by sa mohla zmeniť na tretiu svetovú vojnu. Zdá sa to dosť fantastické a nepravdepodobné. Opäť si hovoríme – naozaj by bol Putin schopný napadnúť členskú krajinu NATO? Reagovať na nejaký krok Západu útokom na európske mesto? Nie je to trochu prehnané? Prečo by to robili, sú v Kremli takí šialenci?
Podobné otázky sa však kládli aj v roku 2014, pred anexiou Krymu Rusmi a začatím vojny v Donbase, a v roku 2022, pred veľkou agresiou proti Ukrajine. A podobne aj koncom minulého roka, keď sa Rusom nepodarilo dobyť Kyjev a ustupovali zo svojich pozícií na východe Ukrajiny. Keď sa v roku 2015 rozhodli zasiahnuť v Sýrii, málokto si vedel predstaviť, aké brutálne a barbarské budú ruské letecké útoky na sýrske mestá. Nemocnice, pekárne, celá infraštruktúra. Taktika spálenej zeme bez ohľadu na životy, na čokoľvek. Vždy Putin išiel do veľkého rizika. Nevzdal sa, naopak, rozhodol sa pre dlhú, krvavú vojnu. Napriek tomu si mnohí ľudia na Západe vždy hovorili, že tak ďaleko nezájde.
A samozrejme, ak nevydá rozhodujúci podnet Rusko a Putin, čo potom iní totalitní šialenci? Ako už vieme, konflikt eskaluje aj Kórei, Číne, či na Blízkom východe. A jeho realizácia závisí od okolností, ktoré nikomu z nás zatiaľ nie sú známe. Nech to už bude akokoľvek, z celého srdca dúfam, že k žiadnej svetovej vojne už nikdy nikde nedôjde a že vo svete vyhrá zdravý rozum, solidarita a snaha mocností o globálny mier. Možno som absolútny utopista, no v tejto situácii mi žiaľ nezostáva nič iné, než iba veriť v to najlepšie.
Michal Kodnár je studentem programu Economics, Business, Politics na Vysoké škole CEVRO. Článek vznikl v rámci semináře Na semestr novinářem.
Comments