Je rozhodnuto – Slovensko čeká úřednická vláda. Slovenská republika zažívá významný historický milník a zároveň si tak připomíná desáté výročí úřednické vlády v České republice, kde ji vedl premiér Jiří Rusnok. Co bude úřednická vláda pro naše sousedy znamenat?
Žiaľ, slovenská politická scéna je v poslednnom období vystavovaná neustálemu tlaku, spôsobenom množstvom chaosu a kumulujúcich sa konfliktov vovnútri vlády. Prezidentka Zuzana Čaputová sa už nejaký čas otvorene vyhradzuje voči nekompetentnosti a neodbornosti parlamentnej vlády a nasledujú ju aj lídri “smero-hlasových” opozičných strán, ktorí o úradníckej vláde ako o prostriedku lepšej vnútroštátnej stability hovorili dokonca ešte pár mesiacov dozadu, teda “ešte predtým, než to bolo kúl”.
Napriek prezidentkinej angažovanosti predseda Národnej rady SR a Sme rodina Boris Kollár zase naopak tvrdil, že by po vyhlásení úradníckej vlády nastal ešte väčší chaos. Pripájal sa k nemu aj premiér Eduard Heger, ktorý chcel vládu za každú cenu doviesť do septembrových volieb.
Koniec koncov, situácia je v týchto časoch riadne zamotaná. Aké ponaučenie nám však ponúka a čo si z nej môžeme odniesť pri najbližších parlamentných voľbách?
Čo je to úradnícka vláda
Poďme sa najprv pozrieť na to, čo to tá úradnícka vláda vlastne je a aké právomoci jej dáva slovenská legislatíva.
Úradnícka vláda je dočasná vláda zložená z odborníkov, ktorí nemajú politickú afiliáciu s konkrétnymi politickými stranami. Úlohou úradníckej vlády je stabilizovať politickú situáciu v krajine, zabezpečiť riadne fungovanie vlády a pripraviť podmienky pre nové voľby, v prípade politického zlyhania alebo krízy.
Úradnícka vláda je zadefinovaná aj v Ústave Slovenskej republiky. Prezidentka pritom môže vymenovať úradnícku vládu v situácii, keď je to potrebné pre zabezpečenie riadneho fungovania ústavných orgánov alebo pri politickom zlyhaní či kríze. Takáto vláda musí byť schválená parlamentom (Národná rada Slovenskej republiky), aby mohla začať plniť svoje úlohy. Prezidentka pritom vymenováva premiéra úradníckej vlády, ktorý následne navrhuje členov vlády na schválenie prezidentkou.
Úradnícka vláda je teda dočasnou vládou, ktorá má za cieľ zabezpečiť riadne fungovanie štátu až do vytvorenia novej vlády, ktorá vznikne ako výsledok demokratických volieb alebo do doby, kedy sa politická situácia stabilizuje a je možné vytvoriť vládu s politickou podporou parlamentu.
Susedné Česko malo svoju úradnícku vládu v roku 2013 (vymenovanú Milošom Zemanom), no úradnícka vláda v poslednom desaťročí zastihla aj iné európske krajiny, akými sú napr. Grécko (2015) a Taliansko (2015). V prípade Slovenska je však úradnícka vláda tento rok premiérou.
Nestabilita a populizmus ako večné prekliatie Slovenska
Ruku na srdce. Parlament si úradnícku vládu “pýtal” už podstatne dlhšiu dobu, než počas ktorej nad ňou uvažovali najvrchnejší politickí predstavitelia.
V roku 2018 Slovenskom zatriasla správa o vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, čo v nejednom z nás vzbudilo značnú vlnu nedôvery voči vtedajšej vláde. Vláda Smeru však situáciu napriek jej vážnosti ustála prekvapivo dobre, no v dôsledku týchto “vládnych otrasov” sa víťazom ďalších parlamentných volieb v roku 2020 stala strana OľaNO na čele s Igorom Matovičom, ktorá si za svoj primárny ciel kládla predovšetkým politickú stabilitu a “nemožnosť návratu mafie”.
Čas však ukázal, že Matovičova politická strana mala síce dobré úmysly a pekné vízie, ale extrémne chaotickú, neefektívnu a deštruktívnu prax.
Nedávny škandál s miliónovou dotáciou pre odpadovú firmu ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana bol iba posledným klincom do rakvy vlády OĽaNO. Prvé pochybnosti o kompetencii strany Igora Matoviča sa nejednému občanovi Slovenska vyrojili už počas koronakrízy a extrémne amatérsky zorganizovanej štátnej karantény, ako aj počas kontinuálneho rotovania ministrov, hysterických obvinení voči Richardovi Sulíkovi, alebo nezmyselných sľubov o príspevku na dieťa či 500-eurovej odmene za účasť na voľbách.
Nech už sa pozeráme na politickú nestabilitu Slovenska v akomkoľvek časovom úseku, jedným z hlavných dôvodov tejto nestability je koniec koncov rast populizmu a jeho vplyv na politické rozhodovanie. Populisti sa z definície často snažia vytvárať jednoduché riešenia pre komplexné problémy, čo môže viesť k nesprávnym politickým rozhodnutiam a zvýšeniu napätia medzi rôznymi politickými skupinami.
Nuž, práve tento efekt môžeme už niekoľko rokov pozorovať aj v slovenskom politickom systéme, kde napätie zvyšuje (mimo chaotických a hyusterických prejavov) predovšetkým korupcia, o ktorej vymietenie sa mimochodom veľmi intenzívne zaujímala práve strana Igora Matoviča.
Čo nám (ne)dá úradnícka vláda?
To čo nová úradnícka vláda prinesie sa žiaľ nedá zjednodušiť na nejaké “zlepšenie” či “zhoršenie” aktuálnej situácie.
Úradnícka vláda, ktorá by bola zložená z nepolitických odborníkov a úradníkov, by mohla mať za následok viac centralizácie moci a zvýšenie byrokracie, o čom svedčia aj mnohé podobné prípady z iných krajín Európskej únie.
Na druhej strane, úradnícka vláda by mohla priniesť aj pozitívne zmeny. Môže sa predpokladať, že takáto vláda by mohla byť menej náchylná na korupciu a klientelizmus, keďže by bola zložená z odborníkov a úradníkov, ktorí by mali záujem o efektívne riadenie krajiny a nie o politický zisk. Vďaka tomu by nám úradnícka vláda na rozdiel od umierajúceho zoskupenia OľaNO teoreticky mohla zabezpečiť aj väčšiu mieru nezávislosti v rozhodovaní o ekonomických politikách a znižovať vplyv všetkých možných a nemožných politických strán na reguláciu trhu. V situácii, keď sú politické strany zainteresované v korupčných škandáloch, by mohla byť práve takáto nezávislosť veľmi kľúčová. Úradnícka vláda by taktiež mohla zefektívniť riadenie štátnych inštitúcií, ak by sa zameriavala na technokratické riešenia problémov, namiesto politického boja a mocenských záujmov.
Tak či onak, v aktuálnej situácii je veľmi dôležité uvedomiť si hlavne to, že pokiaľ sa k moci budú neustále dostávať populistickí a skorumpovaní politici, Slovensko bude navždy chytené v nekonečnom loope nestabity, škandálov a potenciálnych úradníckych vlád.
Ideálny stav nastane vtedy, ak žiadna úradnícka vláda nebude potrebná a svoje miesto v parlamente budú zastupovať ľudia bez korupčnej minulosti a s triezvym pohľadom na štátny rozpočet.
Či už nová provizórna vláda prinesie nejaké pozitívne zmeny alebo nie, jedným z reálnych negatívnych scenárov súčasnej situácie na Slovensku je nepochybne rast preferencii “Smero-Hlasu”, ktorému vznik úradníckej vlády určite značne napomôže.
V konečnom dôsledku bude dôležité nájsť riešenie, ktoré umožní Slovensku prekonať súčasnú nestabilitu a zabezpečiť dlhodobo slobodný a prosperujúci trh, bez vracajúcej sa skorumpovanej “mafie”, skorumpovanej “anti-mafie”, alebo iných viac či menej kompetentných populistov. O budúcnosti tejto krajiny už ďalej rozhodnú iba nasledujúce parlamentné voľby.
Michal Kodnár je studentem programu Economics, Business, Politics na vysoké škole CEVRO Institut. Článek vznikl v rámci semináře Na semestr novinářem.
Comentários